Normy a smernice

Ochranné rukavice proti chemikáliám musia spĺňať požiadavky európskej normy EN ISO 374-1. Táto norma prešla zásadnými zmenami v súvislosti s certifikáciou.

Časť 1 (terminológia a výkonnostné požiadavky pre chemické riziká) obsahuje zásadné novinky:

• zvýšenie počtu skúšobných chemikálií z 12 na 18,
• zrušenie používania kade na skúšanie „vodovzdorných ochranných rukavíc s nízkou úrovňou ochrany proti chemickým nebezpečenstvám“,
• zaradenie rukavíc do typu A, B alebo C,
• zmena označenia na výrobku: piktogram laboratórnej banky s rozličným počtom písmen na označenie skúšobných chemikálií v závislosti od typu.

Nové označovanie ochranných rukavíc:

Zvýšenie počtu skúšobných chemikálií: došlo k rozšíreniu skúšobného katalógu podľa znenia novej normy.

Rovnako ako v minulosti sa kladie veľký dôraz na aplikačné poradenstvo zo strany výrobcu. Konkrétne požiadavky týkajúce sa ochrany sa musia stanoviť v rámci posúdenia rizika vyplývajúceho zo skutočných činností na pracoviskách a pri zohľadnení špecifických podmienok používania. Individuálne požiadavky musia zadefinovať používatelia, resp. príslušní odborníci v oblasti bezpečnosti práce, a zároveň sa musia informovať u výrobcu o konkrétnych ochranných funkciách ochranných rukavíc. Spoločnosť uvex ponúka v podobe nástroja uvex Chemical Expert System viacjazyčnú platformu online na vyhľadávanie individuálnych časov permeácie. Navyše sú vám k dispozícii skúsení pracovníci priamo na mieste a vo špecializovanom odbornom stredisku pre ochranu rúk v meste Lüneburg, ktorí vám radi poradia v súvislosti so všetkými otázkami týkajúcimi sa ochranných rukavíc proti chemickým rizikám.

Európska norma DIN EN 388:2003 opisuje požiadavky, skúšobné postupy a označovanie ochranných rukavíc proti mechanickým rizikám pri vykonávaní prác. Zadefinované skúšobné postupy sa dajú aplikovať aj na chrániče predlaktí (teda na časti ochranného odevu, ktoré nie sú pevne spojené s rukavicou alebo ochranným odevom).

Analogicky k výsledkom skúšania sa na klasifikáciu ochranných rukavíc používajú výkonové úrovne vo vzťahu ku každému spomedzi jednotlivých mechanických nebezpečenstiev. Príslušné hodnoty (číslice od 0 do 5, pričom 4, resp. 5 je najlepšia hodnota) sú uvedené hneď vedľa piktogramu rukavice.

Mechanické riziká a zaťaženia, resp. ich skúšobné postupy sú zadefinované v norme DIN EN 388:2003 takto:

• Odolnosť proti oderu:
  Skúška odolnosti ochrannej rukavice proti oderu sa vykonáva obrábaním materiálu brúsnym papierom pod tlakom. Počet cyklov potrebný na vybrúsenie diery do materiálu slúži ako vzťažná veličina.
  (Najvyššia výkonová úroveň 4 = 8 000 cyklov)
• Odolnosť proti prerezaniu:
  Skúška odolnosti ochrannej rukavice proti prerezaniu sa vykonáva použitím rotujúceho kruhového noža, ktorý prereže rukavicu konštantnou rýchlosťou. Ako vzťažná veličina slúži porovnanie s referenčným materiálom a index, ktorý z toho vyplýva.
  (Najvyššia výkonová úroveň 5 = index 20)
• Odolnosť proti roztrhnutiu:
  Pri skúške odolnosti proti roztrhnutiu sa materiál ochrannej rukavice najskôr nareže. Ako vzťažná veličina sa používa sila potrebná na roztrhnutie materiálu.
  (Najvyššia výkonová úroveň 4 = 75 newtonov)
• Odolnosť proti prepichnutiu:
  Pri skúške odolnosti proti prepichnutiu sa rukavica prepichne klincom (s presne stanoveným rozmerom). Sila potrebná na prepichnutie slúži ako vzťažná veličina.
  (Najvyššia výkonová úroveň 4 = 150 newtonov)

Klasifikácia tried ochrany rukavíc proti porezaniu sa v Európe doposiaľ vykonávala podľa normy DIN EN 388:2003. Neustály vývoj a zdokonaľovanie technických materiálov – takzvané vysokovýkonné vlákna – si vyžiadali úpravu skúšok a klasifikácie týchto výrobkov, v dôsledku čoho vznikla norma DIN EN 388:2016.

Skúšobné postupy podľa normy EN 388:2016/ISO 13997

• Vzťahuje sa na rukavice na ochranu proti porezaniu vyrobené z materiálov, ktoré spôsobujú otupenie čepelí (napr. sklenené a oceľové vlákna).
• Dodatočný testovací postup podľa normy ISO 13997: stanovenie odolnosti rukavice proti predmetu s ostrými hranami pri jednorazovom kontakte s použitím vyššej sily.
• Pri tomto postupe vykoná dlhá rovná čepeľ jeden pohyb po skúšanej vzorke. Pritom sa stanoví minimálna sila potrebná na prerezanie skúšanej vzorky po 20 milimetroch.
• Výsledok sa uvádza v newtonoch (N) a priradí sa k príslušnej triede ochrany proti porezaniu.

Európska norma DIN EN 407 upravuje minimálne požiadavky a špecifické skúšobné postupy pre ochranné rukavice vo vzťahu k tepelným rizikám. Ochranné rukavice certifikované podľa tejto normy chránia používateľa napríklad pred kontaktným teplom, sálavým teplom a malými striekancami roztaveného kovu.

To sa však netýka špecifického používania rukavíc na ochranu pred teplom, napríklad pri hasení požiarov či zváraní. Rukavice na ochranu pred teplom musia podľa normy DIN EN 407 spĺňať nasledujúcej požiadavky:

• odolnosť voči horľavosti, resp. šíreniu plameňa,
• nízky prechod tepla (ochranný účinok pred sálavým, konvekčným a kontaktným teplom),
• vysoká odolnosť voči teplotám.

Klasifikácia a skúšanie ochranných rukavíc podľa normy DIN EN 407 prebieha podľa nasledujúcich kritérií:

• Ochrana pred vzplanutím:
  Ochranná rukavica sa vystaví pôsobeniu plynového plameňa na dobu 15 sekúnd. Následne sa meria čas, ktorý ubehne, kým materiál rukavice prestane horieť, resp. tlieť.
  (Najvyššia výkonová úroveň 4 = čas dohorievania – 2 sekundy; čas následného tlenia – 5 sekúnd)
• Ochrana pred kontaktným teplom:
  Meranie teploty (od 100 °C do 500 °C), proti ktorej poskytuje rukavica ochranu po dobu 15 sekúnd, pričom teplota na vnútornej strane sa nesmie zvýšiť o viac než 10 °C.
  (Najvyššia výkonová úroveň 4 = +500 °C)
• Ochrana pred konvekčným teplom (pozvoľna prenikajúce teplo):
  Meranie časového intervalu, počas ktorého dokáže rukavica oneskoriť zvýšenie teploty na vnútornej strane spôsobené prenikaním tepla z otvoreného ohňa o viac než 24 °C. 
  (Najvyššia výkonová úroveň 4)
• Ochrana pred sálavým teplom:
  Ochranné rukavice sa vystavia pôsobeniu sálavého tepla. Meria sa čas potrebný na preniknutie určitého tepla dovnútra rukavice.
  (najvyššia výkonová úroveň 4 = minimálne 150 sekúnd)
• Ochrana pred kvapkami roztopeného kovu:
  Meria sa, koľko kvapiek roztaveného kovu je potrebných na zvýšenie teploty medzi materiálom rukavice a pokožkou o 40 °C.
  (najvyššia výkonová úroveň 4 = viac než 35 kvapiek)
• Ochrana pred roztopeným kovom:
  Meria sa, koľko gramov roztopeného železa je potrebných na poškodenie umelej ruky z PVC (upevnená vnútri rukavice).
  (Najvyššia výkonová úroveň 4 = 200 gramov) 
  
  Na základe skúšky podľa normy DIN EN 407 sa ochranná rukavica klasifikuje priradením výkonovej úrovne vo vzťahu ku každému spomedzi jednotlivých tepelných nebezpečenstiev (číslice od 1 do 4, pričom 4 je najlepšia hodnota). Dôležité je pritom to, že nesmie dôjsť k priamemu kontaktu rukavice s otvoreným ohňom, keď pri skúške odolnosti voči horeniu nespĺňa parametre výkonovej úrovne 3.

Minimálne požiadavky na ochranné rukavice vo vzťahu k ochrane proti chladu sú zadefinované v norme DIN EN 511. Rukavice s touto certifikáciou sú určené na ochranu používateľa pred konvekčným chladom (prenikajúci chlad), ako aj pred kontaktným chladom (priamy dotyk).

Rovnako ako v prípade ochrany pred tepelnými a mechanickými rizikami platí, že ochranná rukavica je klasifikovaná do rôznych výkonových úrovní v závislosti od jednotlivých aspektov. Výkonové úrovne sa označujú číslicami od 1 do 4 vedľa piktogramu, pričom číslica 4 označuje najvyššiu výkonovú úroveň.

Stanovenie výkonovej úrovne pre ochranné rukavice proti chladu:

• Konvekčný chlad:
  Meranie množstva energie, ktoré je potrebné na udržanie teploty zohriateho modelu ruky (od 30 do 35 °C) v ochrannej rukavici v porovnaní s konštantnou izbovou teplotou. (Výpočet tepelnoizolačných vlastností na základe teploty modelu ruky, izbovej teploty a energie potrebnej na udržanie teploty.)
• Kontaktný chlad (skúška podľa normy ISO 5085):
  Stanovenie tepelného odporu ochranných rukavíc pomocou studenej a teplej platne. Materiál rukavice sa položí medzi obe platne ako izolačný materiál a zmena teplotného gradientu slúži ako merná veličina (v porovnaní s referenčnou normou).

Dodatočne možno vykonať aj skúšku rukavice na priepustnosť vody podľa normy EN ISO 15383. Keď do ochrannej rukavice neprenikne voda po dobu 30 minút, skúška sa považuje za úspešne absolvovanú (žiadne špecifické výkonové úrovne).

Pre pracovné priestory s rizikom požiaru a výbuchu je prvýkrát v platnosti európska norma DIN EN 16350:2014, ktorá definuje skúšobné podmienky a minimálne požiadavky na elektrostatické vlastnosti ochranných rukavíc:

• prechodový odpor musí byť nižší ako 1,0 × 108 ohmov (Rv< 1,0 × 108 Ω).</>i >
• Skúšobná atmosféra: teplota vzduchu 23 ±1 °C, relatívna vlhkosť vzduchu 25 ±5 %.

Dôležité! Ochranné rukavice schopné odvádzať elektrostatické náboje sú účinné, iba ak je používateľ uzemnený odporom menším ako 108 ohmov.

Naše výrobky sú skúšané podľa normy DIN EN 16350:2014 a teda sú vhodné na ochranu výrobkov aj na ochranu pri práci.

Na čo by mal dávať pozor používateľ?
Stará klasifikácia podľa normy DIN EN 1149-1:2006 už neplatí. Povrchový odpor meraný podľa tejto normy predstavuje iba prenos náboja na povrchu materiálu a nepostačuje na zaručenie účinnej ochrany.

Na aký účel možno používať rukavice skúšané podľa normy DIN EN 16350:2014?
Ochranné rukavice, ktoré úspešne absolvovali skúšku podľa normy DIN EN 16350:2014, sa môžu používať v pracovných priestoroch s rizikom požiaru a výbuchu (napríklad v rafinériách) a predstavujú zásadnú súčasť uzemňovacieho reťazca (rukavice – ochranný odev – obuv – podlaha). V súvislosti s elektrostatickými vlastnosťami sa v rámci ochrany výrobkov často sleduje aj elektrostatické vybíjanie (anglicky „electrostatic discharge“, skratka „ESD“). Ochranné rukavice skúšané podľa normy DIN EN 16350:2014 sa môžu používať na všetky aplikácie v rámci ESD ochrany výrobkov.